Bertotovce sa nachádzajú 18 km západne od Prešova a 13 km južne od Sabinova. Bezprostredne sa dotýkajú Šarišskej vrchoviny. Uprostred obce je nadmorská výška 400 m., ale pozemky sa rozprestierajú od výšky 372 m – 643 m. Okolie dediny je odlesnené a v neďalekých lesoch prevládajú porasty borovice a smreka. Cez prostriedok dediny preteká potok Veľkej Svinky, do ktorého sa od Hermanoviec vlieva potôčik Hermanovka. Severným okrajom usadlosti prechádza štátna cesta I. triedy v smere Prešov – Levoča. Bertotovce patria do prešovského okresu a do Prešovského samosprávneho kraja.
Okolie obce
Obec Bertotovce leží v peknej doline, obklopenej zaujímavým členitým terénom. Na západe lemuje horizont pohorie Branisko, sever zaberajú hermanovské kopce a lesy, z južnej strany sa týči ihličnatý les pod názvom Basy a východný pohľad je otvorený smerom na Prešov. Okolie Bertotoviec je bohaté na prírodné krásy, husté ihličnaté lesy, minerálne pramene a historické pamiatky. Medzi tie najvýznamnejšie a turisticky najpríťažlivejšie patria:
Horský ráz krajiny Braniska a Bachurne vytvára podmienky pre množstvo rozličných foriem prírodných krás. Pri prechádzkach tunajšou prírodou môžte obdivovať močaristé lúky posiate minerálnymi prameňmi, hlboké doliny a vysoké kopce so strmými skalnými stenami čarovných tvarov. Na horských lúkach sa pasú ovce rovnako ako pred storočiami. Oblasť tvorila a tvorí prirodzenú hranicu medzi dvoma historicky, kultúrne aj etnograficky odlišnými regiónmi Slovenska – Spišom na západe a Šarišom na východe. Rozhraním Braniska a Bachurne viedla v minulosti cez Lačnov (do roku 1991 samostatná obec) historicky dôležitá cesta, spájajúca Prešov s Levočou. Neskôr bola nahradená cestou ešte dnes známou ako priesmyk Branisko, ktorá je už tiež využívaná len zriedka, pretože Šariš a Spiš boli v roku 2003 spojené tunelom Branisko.
Na území obcí Lipovce a Šindliar sa nachádzajú zdroje prírodne liečivých a minerálnych vôd, ktoré poznali už v dávnej minulosti. Podľa nedoloženej tradície ich využívali mnísi templári, ktorí boli pravdepodobne obyvateľmi hradu, týčiaceho sa na jednom z vrcholov pohoria Braniska. Voda z prameňa je veľmi bohatá na železo, a tak sa môže porovnávať aj s bardejovskou minerálnou vodou.
Lačnovský kaňon
Malebná rokľovitá tiesňava v severovýchodnej časti Braniska medzi obcami Lipovce a Lačnov, ktorú vyhĺbil Lačnovský potok. Je dlhá asi 2 km, má strmé svahy a vysoké steny s bizarnými skalnými útvarmi. Známe sú najmä Mojžišov stĺp vysoký 60 m, Kamenná baba v chrbte Červenej skaly, Komín a skalné okno Vrátnica. Dno tiesňavy sa v niektorých miestach rozširuje, v úžinách sa vytvorili vodopády. V roku 1965 toto územie vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu s názvom Kamenná baba, v ktorej môžeme obdivovať vzácnu a rôznorodú vegetáciu. Kaňonom možno prejsť po červenej značke z Lipoviec do Lačnova. V okolí Lipoviec sú dobré možnosti ubytovania v horských hoteloch a chatovej osade. Medzi obcami Lipovce a Lačnov si v sprievode skúsených jaskyniarov môžete pozrieť jaskyňu Zlá diera.
Kaštieľ Fričovce
5 kilometrov západne od Bertotoviec leží dedinka Fričovce. Je známa majmä svojím kaštieľom, ktorý bol postavený v rokoch 1623-1630 rodinou Berthóty a patrí k najtypickejším stavbám východoslovenskej renesancie. Kaštieľ je jedinečný svojou sgrafitovou figurálnou výzdobou. V roku 1630 ju dokončil Martin Waxman, maliar a grafitár 17. stor. v Uhorsku. Autor vyhotovil svoje dielo použitím techniky dvojfarebného sgrafita, a to použitím slonovej kosti a sivočierného uhlíka. Umelec znázornil hlavy na výzdobe s porovnaním s telom postáv väčšie, aby uplatnil zásadu vertikálneho perspektívneho pohľadu diváka zdola nahor. Pôvodne asi 150 historických a mytologických postáv zdobí polia horizontálnej štítkovej atiky kaštieľa. Výber postáv je pestrý z najrozličnejších oblastí. Od roku 1998 sa vlastníkom kaštieľa stala rodina Tomková. Schátralá kultúrna pamiatka si vyžiadala generálnu opravu cez statické zabezpečenia, obnovu exteriérov a interiérov samotného kaštieľa, hospodárskych budov a parku. V súčasnosti sa kaštieľ vyúžíva ako reštaurácia a kaviareň, kde ponúkajú klasické služby v historicky zaujímavom prostredí novo – zrekonštruovaného kaštieľa.
Spišský hrad
Asi 20 kilometrov na západ, za pohorím Branisko, sa majestátne vypína na vápencovej skale najrozľahlejší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad. Leží v nadmorskej výške 634 m a prevyšuje okolitý terén o 200 m. Je dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia. Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko. Až po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.
Spišský hrad je dnes veľkým turistickým magnetom pre turistov zo Slovenska i z celého sveta. Len zo samotného hradu vidíme jeho nádhernú polohu i krásnu architektúru, pre ktorú sa oplatí vynaložiť sily na výstup na hrad.
Prešov
Krajské mesto situované pri sútoku riek Torysa a Sekčov na severnom okraji Košickej kotliny. Mesto vzniklo v blízkosti soľných baní, na križovatke obchodných ciest. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1247 , kedy sa mesto spomína ako osada Epuries. V roku 1299 získal Prešov mestské práva a v roku 1374 sa stal slobodným kráľovským mestom. Dnes je Prešov administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Šariša s 93 tisíc obyvateľmi. Okrem úradov štátnej správy tu sídlia aj významné cirkevné úrady – pravoslávne, gréckokatolícke a evanjelické a.v. biskupstvo. Mesto je aj vysokoškolským centrom s dlhoročnými tradíciami vo vzdelávaní. Sídli tu Prešovská univerzita s piatimi fakultami, košická Technická univerzita má v meste fakultu výrobných technológií. Prešov je pre návštevníkov príťažlivý bohatstvom historických pamiatok, ktoré sú sústredené v historickom jadre mesta s charakteristickým šošovkovitým námestím. Pri prehliadke Prešova odporúčame prezrieť si niektoré z týchto pamätihodností: Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa, ortodoxná synagóga, mestská radnica, Rákocziho palác, Palác Klobušickovcov, Neptúnova fontána, mestské hradby atď.




